Služby

Prvý pravoslávny chrám bol pravdepodobne postavený na mieste hradu, ktorý je na kopci sv. Mikuláša. Bohužiaľ, neexistuje v tomto ohľade istota, keďže chýbajú svedectvá a historické zdroje. Je známe iba to, že v roku 1431 na kopci sv. Mikuláš bol kostol. Kňaz Jakub Makara, jaroslavský katechét, historik a regionalista, naznačuje, že tento kostol je bývalým dreveným pravoslávnym kostolom, ktorý prevzali katolíci.

Čo sa týka potvrdenej existencie prvého pravoslávneho chrámu, je známe, že bol na vrchu sv. Jána, na mieste kde bol neskôr postavený jezuitský kostol a kolégium.

Bol to drevený farský kostol, ktorý v roku 1580 nariadil vtedajší majiteľ mesta Ján Kostka premiestniť za rieku San, do Garbary. Zároveň zakázal pravoslávnym veriacim výstavbu nového kostola na území, ktoré obklopovali mestské hradby. Zakázal aj opravovanie kostola, ktorý preniesol do Garbary. Jeho cieľom bolo, aby pravoslávni veriaci konvertovali do latinskej cirkvi. V tejto situácii boli pravoslávni veriaci nútení navštevovať farnosť Zosnutia Panny Márie na ruskom predmestí. Kostol, ktorý sa presťahoval z mesta Jaroslawa do Garbary vytrval až do roku 1630. V roku 1634 bol na jeho mieste postavený nový kostol Povýšenia sv. Kríža s vybudovanou kaplnkou sv. Onufra. Bohužiaľ, osudy tohto kostola zapečatili udalosti prvej svetovej vojny. Tesne pred vypuknutím vojny bol kostol rozobraný na účely ochrany a obnovy. Počas vojny ruské vojská spálili drevenú konštrukciu kostola. Jediná vec, ktorá z neho zostala, bola dokumentácia (fotografie a inventár) od Ing. Mieczysława Dobrzańského.