O meste Jarosław
Posádka Jarosław
Politická situácia v Európe po roku 1871 a rastúca možnosť rakúsko-ruského ozbrojeného konfliktu spôsobili, že sa Jarosław kvôli svojej polohe zmenil na čoraz väčšie vojenské centrum. V 80. a 90. rokoch sa začala výstavba rozsiahleho komplexu kasární.
Predné časti mesta boli obklopené hlinenými valmi - pri rieke San, na Hornoležajskom predmestí, na Olszanówke, a aj vedľa obce Munina. V dôsledku toho sa Jarosław stal „opevneným mostom“ pevnosti Przemyśl.
V roku 1910 posádka mala viac ako 4 000 vojakov rôznych národností. Prítomnosť veľkého počtu vojenských pracovníkov mala pozitívny vplyv na ekonomickú a sociálnu štruktúru mesta a obohatila jeho vzhľad o nové architektonické objekty. Vojenské budovy predstavovali 16% plochy mesta. Práce na výstavbe kasární a celého vojenského zázemia podporovali rozvoj takých hospodárskych oblastí ako obchod, služby, bankovníctvo a výstavba ciest. Vďaka tomu, že posádka neustále rástla, mohli nájsť obyvateľov mesta Jarosław zamestnanie vo verejnej službe, slobodných povolaniach a v armáde. Všetky tieto faktory mali pozitívny vplyv na dynamiku hospodárskeho rozvoja a urobili z mesta Jarosław bohaté galícijské mesto.
V medzivojnovom období prevzalo kasárne Poľské vojsko a Jarosław bol sídlom 24. pešej divízie poľskej armády. Prítomnosť mnohých vojenských pracovníkov vytvorila v meste jedinečnú atmosféru a spôsobila, že vojenská posádka bola charakteristickým znakom mesta Jarosław.
"Mystika Karpatských miest - vytvorenie turistického produktu miest založeného na prírodnom a kultúrnom dedičstve miest Jarosław a Svidník". Projekt spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 " 
