Na mieste dnešného sídliska Gen. Kazimierza Pulaského (predtým, až do roku 1983 sídlisko Wladyslawa Eugeniusza Sikorského) boli vytvorené v rokoch 1887-1888 kasárne peších jednotiek, tzv. “Jaroslawský švédsky tábor" (Schwedenlager). Tento názov pochádza pravdepodobne zo skutočnosti, že v rokoch 1888-1905 stál na čele pluku Oscar II, a potom v roku 1908 jeho syn Gustav V., králi Švédska, Nórska a Gótov. Kasárne pechoty, nazývané Baracken Kaserne, boli súčasťou komplexu, ktorý sa skladal z niekoľkých murovaných budov, skladov a stajní.
Od roku 1922 bol v kasárňach 3. peší pluk, ktorý bol založený v septembri 1914. Tento pluk stal súčasťou 2. brigády poľských légií, ktorý prešiel kompletnou vojenskou kompániou. Po tom, ako ich nemeckí vojaci porazili, zvyšky tohto pluku sa až do kapitulácie zúčastňovali na obrane pevnosti Modlin.
Na pamiatku tejto udalosti, v súvislosti s 15. výročím pluku, 30. septembra 1929, sa konalo slávnostné posvätenie karpatského kríža, kópie sedemmetrového kríža postaveného v roku 1914 legionármi na tzv. Legionárskom priesmyku (horský priesmyk vo východných Karpatoch s výškou 1110 metrov nad morom, na Ukrajine, nad dedinou Rafajłowa, medzi vrcholom štítu Taupiszyrka (1503 m n.m.) v masíve Sywuli a Čiernymi Poloninami).
Kasárne na ul. Kosciuszki zostali v rukách armády, ešte aj po druhej svetovej vojne.