Služby

V bočnej lodi bývalého kostola jezuitov a teraz v kolegiátnom kostole Božieho tela, je kaplnka sv. Terezy, v ktorej sa veriaci gréckokatolíci stretávali na bohoslužbách. Po roku 1945 boli takmer všetky gréckokatolíci vysídlení do Sovietskeho zväzu, biskupi ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi boli zatknutý a odsúdení k dlhým trestom väzenia a Gréckokatolícka cirkev bola zakázaná vo všetkých komunistických krajinách. Mnoho gréckokatolíkov konvertovalo k rímskokatolíckej cirkvi, aby sa vyhli nútenému vysídľovaniu. V meste Jarosław zostal len jeden kňaz na dôchodku a to vzhľadom na svoj vek - Stanisław Fedorowicz. Jemu bola zverená starostlivosti o zvyšných veriacich. Na začiatku sa konali bohoslužby v byte kňaza na ul. Ducha svätého. Na konci roka 1945 bol gréckokatolícky kostol prebraný farským úradom mesta Jarosław. Kňaz Władysław Opaliński mal súhlas, aby bohoslužby verných gréckokatolíkov boli uskutočňované v bočnej kaplnke farského kostola, v kaplnke sv. Teresy. Po celé roky to bolo jediné miesto na sever od Przemyśla, kde sa takéto bohoslužby uskutočňovali. V roku 1965 zomrel otec Fedorowicz. Odvtedy bohoslužbu slúžili kňazi z Przemyśła. Na bohoslužbách sa zúčastňovali veriaci, ktorí sa vrátili do mesta Jarosław po roku 1956, rovnako ako veriaci z okolia (napr. Z Sieniawy alebo Lubaczowa). Tento stav bol aktuálny až do roku 1987. Keď sa vďaka úsiliu otca Bronislawa Filia z farnosti Božieho tela podarilo získať späť kostol Premenenia Pána.