O meste Jarosław

Starala sa o obranu mesta. Na jej príkaz sa posilňovali mestské opevnenia a rozšírili sa na predmestia.

V roku 1633 finančne podporila výstavbu bronzej sochy sv. Michala (vtedajšieho patróna mesta), ktorú nariadial umiestniť na vežu farského kostola Všetkých svätých.

Súdom nechala absolútnu slobodu v ich rozhodovaní. Nezasahovala do vydávania rozsudkov a trestov. Boli jej blízke otázky obchodu v meste, zaujímala sa o jarmoky, ktoré zámku a mešťanom prinášali významné ekonomické výhody. Boli jej blízke problémy chudobných ľudí a ľudí v potrebe, ktorým pomáhala. Súdobí obyvatelia hovorili, že žebráci sa vždy ponáhľali ku koču kňažnej, sedávali pri meských bránach, zriedka odišli bez podpory do nej. Spolu so svojimi synmi sa starala o chudobných v nemocnici sv. Ducha v meste Jaroslav.
Bola horlivou katolíčkou, ktorá v súlade s duchom epochy netolerovala vyznavcov inej viery. Prikazovala mešťanom, aby k svojej komunite neprijímali ľudí inej viery, a to aj pokiaľ by to bol najlepší remeselník alebo obchodník. Postavila sa proti židovskému osadníctvu v meste.
Zomrela po trojdňovej, náhlej chorobe vo svojom zámku, v roku 1635. V jezuitskom kostole bolo pochované jej telo, zatiaľ čo srdce a vnútornosti zosnulej, boli umiestnené do cínovej rakvy a pochované v suteréne kostola benediktínok.