O meste Jarosław

Jej manžel bol princ Aleksander Ostrogski, ktorého manželkou sa Anna stala vďaka nahováraniu príbuzných v 1594. V roku 1603 ovdovela a nikdy sa nerozhodla na uzavretie nového manželstva. Porodila sedem detí, z ktorých dve zomreli v novorodeneckom veku. Bola veľmi zbožná, po smrti svojho manžela sa venovala výchove detí, práci v nadácií a charitatívnym aktivitám. Zariaďovala nemocnice pre chudobných, cirkvi, pomáhala školám a ľuďom, ktorý potrebovali pomoc. V tomto období vzdelávanie v meste Jaroslav prekvitalo. Pozvala do mesta benediktínky, fundovala im kostol a kláštor na vrchu sv. Michala. V roku 1610 zostala jediným vlastníkom mesta Jaroslav (po odkúpení časti mesta os sestry Kataríny).

Spomedzi majiteľov mesta, ho riadila najdlhšie. Ustanovila najviac dekrétov, práv a výsad pre mešťanov. Vďaka privilégiám, ktoré vydala, bol Jaroslav rýchlo prestavaný po požiaroch v roku 1600 a 1625. Otázky mesta a to aj tie najmenšie, jej boli veľmi blízke. Vydala veľa hradných dekrétov, zákonov, nariadení a ustanovení, ktoré sa týkali rôznych oblasťami mestského života. Počas svojej vlády nezaťažovala mestských obyvateľov žiadnymi novými daňami. Mestom riadila rozvážne a diskrétne, ale dokázala si presadiť svoju vôľu. Mala záujem o vzhľad a estetiku mesta. Podľa jej odporúčaní mal Wilhelm Orsetti rozšíril svoj obytný dom, aby slúžila "na ozdobu mesta a bola užitočná". Starala sa o obranu mesta. Na jej príkaz sa posilňovali mestské opevnenia a rozšírili sa na predmestia.

V roku 1633 finančne podporila výstavbu bronzej sochy sv. Michala (vtedajšieho patróna mesta), ktorú nariadial umiestniť na vežu farského kostola Všetkých svätých.

Súdom nechala absolútnu slobodu v ich rozhodovaní. Nezasahovala do vydávania rozsudkov a trestov. Boli jej blízke otázky obchodu v meste, zaujímala sa o jarmoky, ktoré zámku a mešťanom prinášali významné ekonomické výhody. Boli jej blízke problémy chudobných ľudí a ľudí v potrebe, ktorým pomáhala. Súdobí obyvatelia hovorili, že žebráci sa vždy ponáhľali ku koču kňažnej, sedávali pri meských bránach, zriedka odišli bez podpory do nej. Spolu so svojimi synmi sa starala o chudobných v nemocnici sv. Ducha v meste Jaroslav.
Bola horlivou katolíčkou, ktorá v súlade s duchom epochy netolerovala vyznavcov inej viery. Prikazovala mešťanom, aby k svojej komunite neprijímali ľudí inej viery, a to aj pokiaľ by to bol najlepší remeselník alebo obchodník. Postavila sa proti židovskému osadníctvu v meste.
Zomrela po trojdňovej, náhlej chorobe vo svojom zámku, v roku 1635. V jezuitskom kostole bolo pochované jej telo, zatiaľ čo srdce a vnútornosti zosnulej, boli umiestnené do cínovej rakvy a pochované v suteréne kostola benediktínok.